Články
Moja účasť na ochrane Oskara Fegyveresa
Slovenský rozhlas a televízia vysielali v sobotu 9. júna rozsiahly rozhovor s Vladimírom Mečiarom na tému odvlečenia Michala Kováča ml. v roku 1995 do Rakúska, vražde Róberta Remiáša a súvisiacich okolnostiach. Vladimír Mečiar povedal, že Milan Kňažko a vtedajšia Demokratická únia a ja a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) sme dávali Oskarovi Fegyveresovi, vtedy na úteku, veľké peniaze, spomínal milión korún, aby sa nevrátil na Slovensko a nepovedal „pravdu“ o únose prezidentovho syna. Azda bude užitočné, ak napíšem, aká bola moja účasť a môjho brata Pavla na ochrane Oskara Fegyveresa.
Michala Kováča ml. uniesli neznámi páchatelia vo Svätom Jure 31. augusta 1995. Hneď po únose rástlo silné podozrenie, že v únose majú prsty štátne orgány, najmä Slovenská informačná služba. Podozrenie sa objavilo preto, že predseda vlády Vladimír Mečiar viedol dlho politickú a očierňujúcu kampaň proti prezidentovi Michalovi Kováčovi st. Prezident síce pochádzal z Mečiarovej strany Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), táto strana ho aj kandidovala za prezidenta, ale po zvolení Michal Kováč st. začal vystupovať ako prezident všetkých občanov a nepodriaďoval sa želaniam Vladimíra Mečiara. Čoskoro po zvolení politickou oporou prezidenta sa stali opozičné strany, najmä KDH proti jeho pôvodnej strane HZDS a jej predsedovi Vladimírovi Mečiarovi. V očierňujúcej kampani HZDS sa vyskytoval aj moment, že proti Michalovi Kováčovi ml. sa vedie trestné stíhanie v Mníchove za akési finančné machinácie. Michal Kováč ml. tvrdil, že je nevinný, ale nemohol vycestovať do Mníchova, pretože mal zadržaný cestovný pas práve pre to trestné stíhanie. Bolo tiež známe, že Michal Kováč ml. pred parlamentnými voľbami venoval HZDS dar asi 100 tisíc alebo 200 tisíc korún do volebného fondu. Michala Kováča ml. neznámi páchatelia po únose násilne opili, tajne previezli do Rakúska, tam nechali zviazaného v aute a zavolali na rakúsku políciu, že v odstavenom aute je medzinárodne hľadaný páchateľ. Rakúska polícia vzala Kováča ml. do väzby vo Viedni.
Opozičné strany vytvorili nezávislý vyšetrovací výbor na vyšetrovanie únosu. Jeho šéfom sa stal Ladislav Pittner, poslanec za KDH. Výbor začal dostávať informácie o dôkazoch, že únos uskutočnila SIS. Z prostredia výboru som dostal kontakt na Róberta Remiáša, vtedy policajta a spojku na Oskara Fegyveresa, priameho svedka, že únos uskutočnila SIS. Fegyveres bol členom SIS, ako šofér auta sa zúčastnil sledovania Kováča ml. niekoľko dní pred únosom a počas únosu na aute blokoval cestu. O svojej účasti vypovedal policajnému vyšetrovateľovi Petrovi Vačokovi. Potom sa radšej „stratil“ do zahraničia, pretože sa bál o svoj život.
Róberta Remiáša som požiadal o sprostredkovanie stretnutia s Fegyveresom. Remiáš súhlasil a jedného dňa sme vycestovali autom do Rakúska. V jednej dedine (názov si už nepamätám), nás v reštaurácii čakal Fegyveres. Rozprávali sme sa asi hodinu. O únose povedal Fegyveres zhruba, čo uvádzam vyššie. Nepýtal som sa Fegyveresa, kde býva o on mi to ani nepovedal. Vytušil som, že býva v Rakúsku alebo v Maďarsku, ale skôr blízko slovenských hraníc. Mal záujem odsťahovať sa ďalej od Slovenska. Môj mladší brat Pavol žije v Kanade a ponúkol som Fegyveresovi, že sa pokúsim vybaviť mu (s bratovou pomocou) pobyt aj začiatok živobytia v Kanade. Fegyveres súhlasil. Rozišli sme sa s tým, že cez Remiáša mu dám vedieť ako pokračuje odsťahovanie do Kanady. Žiadne peniaze som pri stretnutí Fegyveresovi nedával. O Fegyveresových ťažkostiach som povedal aj ďalším poslancom z opozície. Milan Kňažko sa ponúkol, že sa pokúsi vybaviť niečo pre Fegyveresa vo Francúzsku alebo vo Švajčiarsku.
Bratovi Paľovi som o veci telefonoval. S bratom Paľom bol potom v telefonickom kontakte aj Róbert Remiáš. Brat poslal Fegyveresovi a jeho priateľke pozvanie, ktoré bolo potrebné pre kanadské vízum. Vtedy ešte nebol bezvízový styk s Kanadou. Pozvanie poslal na adresu pani Remiášovej. Jej adresu pravdepodobne dostal od Róberta Remiáša. Môj brat vtedy býval v Montreale. Dohovorené to bolo tak, že Oskar Fegyveres priletí do Kanady, brat ho bude čakať na letisku a zoberie k sebe domov. Fegyveres mohol bývať u môjho brata ako dlho by potreboval (brat mal vlastný rodinný dom) a časom by si našiel zamestnanie. Žiadne peniaze odo mňa ani od KDH Fegyveres nedostal. Jedného dňa dostal brat správu, že Fegyveres priletí do Montrealu z Budapešti., bolo uvedené aj číslo letu. Brat ho na letisku čakal, ale Fegyveres nepriletel. Zisťovaním na letisku dostal brat informáciu, že Fegyveres z Budapešti odletel. Lietadlo malo medzipristátie v Paríži, tam musel Fegyveres opustiť let. Tým pre mňa záležitosť s Oskarom Fegyveresom skončila.
Zhodou okolností je teraz na Slovensku môj brat Pavol Čarnogurský. K tomuto textu dodáva: „Približne rok po plánovanom príchode Oskara Fegyveresa do Kanady som bol na recepcii na veľvyslanectve Slovenskej republiky v Ottawe keď ma jeden člen tamojšej slovenskej komunity požiadal aby sme sa prešli po ulici. V krátkom rozhovore mi povedal, že kanadské úrady predĺžia Oskarovi Fegyveresovi a jeho priateľke víza, len musia o to požiadať. Bol som veľmi prekvapený, pretože o mojom pozvaní a plánovanom pobyte Oskara Fegyeresa v Kanade nikto nevedel a tiež, ako si môže niekto myslieť, že v Kanade skutočne je. Keďže sa toto stalo počas recepcie na veľvyslanectve SR, mal som dojem, že si to môže myslieť aj Slovenská informačná služba, pretože Kanaďania museli vedieť, že Oskar Fegyveres na pôdu Kanady nevstúpil. Dotyčnému som povedal, že to beriem na vedomie. Ak teda pána Fegyveresa hľadala SIS-ka v inej krajine, tak moje pozvanie a vybavenie víza do Kanady splnilo poslanie, pretože z Kanady by bolo omnoho ťažšie zinscenovať nejaký ďaľší samoúnos ako z nejakej blízkej krajiny v Európe.“ (Pavol Čarnogurský ml.)
