Články

Od Jalty do Malty

Qd Jalty do Malty.

Príspevok na konferencii v Jalte 13. februára 2020.

Ján Čarnogurský

Stretli sme sa na Jalte 75 rokov po Stalinovi, Roosweltovi a Churchillovi, ktorí tu formovali usporiadanie sveta na konci najkrvavejšej vojny. Hľadáme historický význam vojnovej konferencie. Musíme sa vrátiť k podmienkam, za ktorých sa konala. Červená armáda zničila 70 % vojakov a zbraní Wehrmachtu. Stála na území Nemecka. Mesiac pred konferenciou nemecká armáda zatláčala západných Spojencov v Ardenách a Churchill musel telefonovať Stalinovi, aby urýchlil ofenzívu na východe, inak západným Spojencom hrozila katastrofa. Spojenci sa v júni 1944, po dvojročnom odklade, vylodili v Normandii, vtedy už viac kvôli sebe než na odľahčenie Sovietskeho zväzu. Bez západného vylodenia vo Francúzsku bol Sovietsky zväz schopný obsadiť celé Nemecko, nedošlo by k rozdeleniu Nemecka a povojnové dejiny by sa uberali inak.

Veľká trojka rokovala, akoby ich vzájomné vzťahy boli prinajmenšom korektné, ale to nebola pravda. Winston Churchill musel mať už v Jalte  kontúry neskoršej „Operácia Nemysliteľné“ v hlave. V máji 1945 – čiže len o tri mesiace po konferencii v Jalte - mu už zasvätení generáli predložili proporcie operácie, z ktorých vychádzalo, že operácia je naozaj nemysliteľná, pretože Západu na ňu nestačili sily. Vývoj atómovej bomby ešte nebol ukončený. Operácia počítala s bombardovaním Moskvy, Leningradu, Kyjeva a ďalších miest. Počítala s nasadením zajatých nemeckých vojakov. Európska publicistika prirovnáva Operáciu Nemysliteľné s hitlerovskou Operáciou Barbarossa. Západ vytýka Stalinovi, že krajinám, ktoré podľa dohody v Jalte pripadli do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu, nanútil komunizmus. Nerobím si ilúzie o stalinskom Sovietskom zväze, ale dve duše sídlia v mojej hrudi a jedna hovorí, že keď Stalin vedel, čo chystajú západní spojenci – a on to vedel - komunizmus, čiže centralizmus považoval za najlepšiu záruku obrany. Koniec-koncov pod zástavou s kosákom a kladivom, aj keď s pridaním vlastenectva, Sovietsky zväz vyhral vojnu. Len poznamenám, že voľby v Československu v máji 1946 boli v podstate slobodné, o čom svedčí, že na Slovensku vyhrala skôr protikomunistická Demokratická strana, dostala dvakrát toľko hlasov ako komunistická. Druhá vec je, že víťazi volieb nemali dosť odvahy a schopností udržať si víťazstvo (vo väčšej českej časti republiky vyhrala komunistická strana).   

Dohoda z Jalty, vrátane vytvorenia Organizácie spojených národov, položila základy mieru v Európe zatiaľ na 75 rokov. Pravda, s výnimkou Balkánu, ale o Balkáne radšej nehovorme. To je znakom, že dohoda bola realistická. Realistickejšia než Versailleská dohoda, ktorú uzatvárali bez účasti Ruska. Najslabším sa nakoniec ukázal komunizmus. Padol ako domček z karát v celej Európe. Ale všimnime si dôležitý znak pádu komunizmu. Disidentské hnutie, ktoré po komunistoch prevzalo moc vo väčšine bývalých komunistických krajín, s výnimkou Ruska (tam bolo skôr), sa rozvinulo až po novej nemeckej východnej politike kancelára Willyho Brandta, čiže až keď aj Nemecko uznalo Jaltskú dohodu.

V decembri 1989 sa stretli na Malte Michail Gorbačov a Ronald Reagan a odštartovali novú epochu v dejinách Európy. V európskej tlači sa používa termín „od Jalty do Malty“. Začala podobne ako Jalta. Helmut Kohl aj  George Bush sľubovali Gorbačovovi, že NATO sa nerozšíri na Východ, ale čoskoro sa rozšírilo. Pokračovala bombardovaním Belehradu a neskôr vojnami na Blízkom východe. Sankciami proti Rusku a teraz už aj proti firmám v Európskej únii, ak sa odvážia spolupracovať na plynovode Severný prúd 2. Prúd utečencov z juhu je teraz najväčším problémom Európskej únie. Rozšírené NATO ani Európska únia nedokážu Európe s týmto problémom pomôcť, skôr problém prehlbujú. To je chvíľa, keď sa Rusko aj Európa môžu vrátiť k poučeniu z Jaltskej konferencie. Rusko nechá Európu a čaká ako sa dokáže vysporiadať so svojim problémom. Európa mobilizuje odvahu na vyslobodenie sa z amerického vazalstva. Potom môžu spojiť svoje sily a vytyčovať smer. Inej cesty niet.

Alexander Blok napísal verše:  Nebude Skýt vám viacej robiť štít

                                                      A do boja sám nevykročí.

Alexander Blok bol múdry básnik.