Články

Ján Čarnogurský: Príhovor pri 20. výročí výzvy na zakladanie klubov KDH, Bratislava, Primaciálny palác, 30. novembra 2009

  |  7.december 2009

Keď som dostal informáciu z vedenia KDH, že by som mal dnes prehovoriť, zaspomínal som si, ako som písal pred 20. rokmi výzvu na zakladanie klubov KDH. Bol som asi 2-3 dni von z väzenia, pred krajinou stála perspektíva slobodného rozvoja a spoločnosť očakávala založenie strany kresťanskodemokratického typu. Do výzvy bolo treba dať základné ideové piliere strany. Koncepcia založenia KDH bola taká, že strana vznikne zdola. Najskôr vzniknú kluby a keď ich bude dosť, zvolajú zakladajúci snem a ten založí stranu. Tak sa aj stalo. Vznik KDH zdola je dodnes zdrojom jeho sily. Na KDH sa od začiatku upínali veľké očakávania. Jeden americký Slovák mi povedal, že sme boli, čo sa v američtine povie “great white hope”, veľká biela nádej, ktorá vyrieši na Slovensku demokraciu, efektívny hospodársky systém a samostatnosť Slovenska. Všetko nakoniec bolo, ale ďaleko komplikovanejšie než to očakávali nielen americkí Slováci. Najskôr bolo treba zviesť zápas o európsky typ demokracie s Vladimírom Mečiarom. KDH sa stalo v tomto zápase vedúcou silou potom, čo Slovensko vyskúšalo všetky iné typy strán. Nakoniec nikto nespochybňoval, že KDH má právo postaviť kandidáta na funkciu predsedu vlády. Stal sa ním Mikuláš Dzurinda. Čo bolo neskôr, je iný príbeh. V hospodárskej politike sme okrem návrhu na zavedenie rovnej dane vo volebnej kampani 2002 nikdy nemali veľký presvedčivý návrh, ale naše menšie iné návrhy vždy išli správnym smerom, rovnako návrhy v sociálnej politike. Vo svojom súhrne nakoniec sa uskutočnili. Otázka samostatnosti Slovenska bola veľmi dramatická v prvých rokoch. Náš postoj v tejto otázke vytýčil vôľu zaujať v dnešnej Európskej únii samostatné miesto a zároveň postupovať ústavnou cestou a nejatriť vzťahy s českým národom. Slovensko je dnes samostatné, členom Európskej únie, s Českou republikou máme výborné vzťahy a v medzinárodnom prostredí nie sú proti nám výhrady. Prípad Maďarska patrí do osobitnej kategórie. Pri súhrnnom pohľade naspäť na účinkovanie KDH na slovenskej scéne vychádza, že málokedy sme boli vodcom, ale vždy sme boli inšpirátorom. Inšpirátorom sme boli aj preto, že sme boli schopní vygenerovať v sebe alebo aspoň prijať cudzie dramatické projekty. Hovorím dramatické, nie veľké, pretože čo je veľké, môže byť sporné, ale čo je dramatické, to je jasné, pretože taký projekt postaví ľudí na nohy. Jedných za projekt, iných proti. Dramatických projektov bolo v politike KDH veľa. Hneď na začiatku obrana života, dokončenie Gabčíkova, neskôr obrana prezidenta republiky, finančná podpora rodín s viacerými deťmi, priama voľba prezidenta, obrana manželstva muža a ženy, nezávislosť súdnictva, fungovanie polície. Naposledy viem menovať dva. Vytlačenie z vlády Pavla Ruska a tým likvidácia jeho strany a presadzovanie zmluvy o výhrade svedomia. Oba projekty boli dobré. Z pragmatického hľadiska niektoré dramatické projekty dopadli dobre, iné zle. Z hľadiska sub specie aeternitatis všetky boli dobré.

                Dvadsať rokov je významné výročie. V KDH sa spája aj so zmenou na čele strany. Aj spoločenské podmienky sa zmenili oproti stavu pri zakladaní strany, Pravda nie tak, že by všetko prestalo platiť, čo platilo pri zakladaní. Považujem za užitočné hovoriť otvorene hoci to možno bude subjektívne. Mám pocit, že KDH stratilo schopnosť vytyčovať dramatické projekty. V tomto volebnom období nevidím žiadny. Iniciatívy v dennej politike nie sú dramatické projekty. Som mimo politiky a sám neviem povedať, čo by malo byť dramatickým projektom. Ale svet je dramatický a Slovensko je dynamická krajina. To je prostredie pre dramatické projekty. KDH nesmie byť iba stranou do počtu pre naplnenie koalície, či na lokálnej, regionálnej alebo celoštátnej úrovni. KDH sa zachovalo správne, že opustilo koalíciu, keď Mikuláš Dzurinda porušil záväzok o zmluve o výhrade svedomia z koaličnej zmluvy. Zodpovednosť za porušenie zmluvy spočívala výlučne na Mikulášovi Dzurindovi a preto si zaslúžil, že jeho vláda padla. KDH musí preukázať, že zmluvy s ním uzavreté nemožno porušovať lebo sa to bude opakovať znovu. Vytyčovanie dramatických projektov je riskantné, pretože ak sú vytýčené zle, obrátia sa proti svojmu pôvodcovi. Prvým krokom ku správnej formulácii projektu je nadviazanie dialógu so zaujímavými ľuďmi a zoskupeniami na Slovensku ponad hranice politických strán. Ale v súčasnosti iba Slovensko je príliš úzkym operačným priestorom, treba ísť aj do zahraničia. Ako negatívnu ilustráciu uvediem, že KDH bolo proti Lisabonskej zmluve, ale vôbec nekomunikovalo v tej veci so sesterskými stranami v zahraničí, ktoré mali podobný postoj, napr. poľská Právo a spravodlivosť alebo britská Konzervatívna strana. Súčasná hospodárska kríza pravdepodobne znamená koniec neoliberálnej ekonomickej ideológii o obmedzovaní úlohy štátu v hospodárstve, čím väčšej privatizácii a neustálom znižovaní daní. Nazdávam sa, že KDH by malo mať odvahu kriticky preskúmať platnosť týchto princípov v súčasnosti. Čoraz väčším problémom pre Slovensko aj Európu je klesanie počtu obyvateľstva. Tento jav potvrdzuje správnosť politiky KDH na podporu rodiny. Štatistika zase potvrdzuje, že v priemere majú viac detí kompletné rodiny a rodiny veriacich než rodiny neveriacich. Netreba sa preto vôbec ospravedlňovať, ak bude KDH viac podporovať tieto skupiny obyvateľstva, pretože oni predstavujú v akútnej oblasti väčší spoločenský prínos. Do širokého spoločenského dialógu KDH má čo vniesť a má záujem prijať od partnerov v dialógu ich zaujímavé podnety.

                Členov KDH nespájal politický prospech, ale vytvorili medzi sebou priam rodinné prostredie. Tým si možno vysvetliť, že KDH je najstabilnejšou stranou  na slovenskej politickej scéne, a to napriek viacerým štiepeniam.  Nech prekvitajú priateľské vzťahy vo vnútri KDH, pretože oni sú najlepšou zárukou jeho budúcnosti.

                V prvých dvadsiatich rokoch Slovensko a KDH prekonali prebudovanie komunistickej spoločnosti na demokratickú, rozpad Československa a budovanie samostatného Slovenska a vstup Slovenska do Európskej únie. Bola to dobrá príprava na ďalších dvadsať rokov. Okrem toho, chcel by som vyhrať od Vladimíra Mečiara fľašu koňaku, že KDH prežije HZDS.

                Veľa šťastia KDH!

ČLÁNKY
Anketa

Zaujala Vás táto osobná stránka ?